• Školský špeciálny pedagóg

          • Ako sa učiť jazyky

             

            Mladí ľudia sa dnes síce jazyk učia v škole, ale často ho nevedia použiť v praxi. Dôvodom je skutočnosť, že človek si vytvorí vetu najskôr vo svojom vlastnom jazyku, a potom ju v hlave prekladá. To ale trvá dlho a často sa stáva, že v slovnej zásobe chýba nejaké slovo na  to, aby sme mohli dokonale vytvorenú vetu v materinskom jazyku preložiť.  

            V prípade, že cudzinec bude rozprávať bežným hovorovým spôsobom (teda rýchlo a "hltať" koncovky), problém ešte narastie. Kým si preložíme v hlave jednotlivé slová a poskladáme vetu, hovoriaci povie zatiaľ ďalšie dve vety. A to môže poctivo sa učiaci študent dobre poznať gramatiku a mať aj slušnú slovnú zásobu, zachytí hovorené slovo minimálne.

             

            Riešenie je jednoduché.

            Treba sa naučiť v cudzej reči myslieť. Keď v nej vymýšľate vety, automaticky používate slovnú zásobu, ktorú už máte a to, čo chcete vyjadriť, poviete jednoduchšie. Pri počúvaní vám nevadí, že nerozumiete všetko, lebo stíhate vnímať zmysel väčšiny slov a tie chýbajúce si domyslíte.

            Je známe, že praktikovi s malou slovnou zásobou a slabou znalosťou gramatiky sa bude v komunikácii dariť lepšie ako nabifľovanému teoretikovi.

            Prečo? Príčinou je pomalosť ľudského rozumu.

            • Je potrebné naučiť  sa používať každé slovo, už pri učení ho treba hneď vyskúšať a použiť vo vete.
            • Najlepšie je začať s číslovkami a v duchu si počítať do sto a naspäť. Keď to pôjde, treba skúsiť násobilku 3, 5, 6, 7... . Keď uvidíte cenovky v obchode, čítajte ich v duchu v cudzej reči. Ako aj čas pri pohľade na hodinky, alebo precvičujte čísla pri listovaní strán v knihe. Keď vyradíte rozum - tlmočníka z funkcie v počítaní, skúste to so základnými slovami.
            • V bežných situáciách hovorme v duchu cudzou rečou a opisujme, čo vidíme a čo sa deje; podobne ako sme to robili doposiaľ nevedome v materinskej reči.
            • Je dobré požičať si alebo kúpiť cudzojazyčné knihy so zníženou slovnou zásobou. Takéto knihy sa dajú zohnať v kategóriách už od 300 použitých slov.
            • Ak natrafíme v knihe na neznáme slovo, ktoré sa častejšie opakuje, je dobré si ho hneď pozrieť v slovníku. Keď slovo prežijeme, ľahko si ho zapamätáme a rozšírime si tak slovnú zásobu. Čítanie dobrých kníh je pútavé, po chvíli aj zabudneme, že čítame v cudzom jazyku.
            • Slová, najmä tie najčastejšie, si tam poriadne precvičíme a gramatika sa na nás nalepí, že ani nebudeme vedieť ako.

            Ako si na to všetko nájsť čas?

            • Aj desať nových slov na papieriku sa dá počas dňa ľahko vytiahnuť z vrecka a trénovať ich, povedzme, vo vymyslených vetách.
            •  Na knihu je dobrý čas najmä v hromadnej doprave cestou do práce či do školy alebo si stačí nájsť pol hodiny denne počas dňa napríklad skrátením pozerania TV a úspech nenechá na seba dlho čakať.
            • Radšej robiť menej a pravidelne, ako veľa a iba párkrát. Základ je mať silnú motiváciu, vytrvalosť a disciplínu.
            • Podstatné je najprv trénovať pamäť.
            •  Naučiť sa slovíčka tak, ako idú za sebou úplne naspamäť. Potom si ich recitujme ako nejakú básničku.
            •  Potom sa naučme text v danom jazyku.
            • Hovorme nahlas.
            • Zoberme si 30 slov a kombinuj ich tak, aby sme povedali aspoň 10 zmysluplných viet. Naučí nás to efektívne využívať slovnú zásobu, ktorú máme k dispozícii.
            • Pracujme so slovníkom a nové slová si zapisujme do slovníčka. Slovníček si nosme so sebou a nahliadnime do neho hocikedy počas dňa – v rade, na zastávke, v obchode...
            • Počúvajme rádiá a pozerajme televízne stanice v cudzom jazyku – na internete, káblovke. Nemusíme sa snažiť rozumieť za každú cenu všetkému. Len počúvajme a postupne to príde.

             

            Hovoriť cudzím jazykom znamená vedieť tak sformulovať myšlienku, aby sme ju vyjadrili pomocou aktívnej slovnej zásoby. Počúvať sa možno naučiť počúvaním, čítať čítaním, písať písaním a hovoriť hovorením.

            Takže veľa šťastia, dôslednosti a trpezlivosti!

             

            Použitá a odporúčaná literatúra:

            Kassay, František: Aj učiť sa treba učiť. Smena 1990, ISBN 80-221-0054-4.

            Petlák, Erich a Komora, Juraj: Vyučovanie v otázkach a odpovediach. Iris 2003, ISBN 80-89018-48-3

            Petty, Geoffrey: Moderní vyučování.Portál 2004, ISBN 80-7178-978-X.

            Průcha, J., Walterová, E., Mareš, J.: Pedagogický slovník. Portál 1995, ISBN 80-7178-029-4

            Zelina, Miron a  Bruteničová, Eva: Pedagogika pre stredné pedagogické školy 2. SPN 2005, ISBN 80-10-00044-2.

             

             

            Spracovala Mgr . J.Očkaíková