Sme takými, akými nás vidia ostatní?

Sme takými, akými nás vidia ostatní?

Už od malička počúvame najprv v rodine „ty si taká, jak tvoja mama, ....si po otcovi...si dobré dieťa...si zlé dieťa“.

Tí, ktorí  nám to hovoria si pravdepodobne však neuvedomujú, aký vplyv tieto slová na deťoch zanechávajú, no, čo je zvláštnejšie, aký vplyv to má na ich vlastný postoj voči nám. Skôr, či neskôr sa s takýmto posudzovaním našej osoby stotožníme, hoci vôbec nemusí byť pravdivé.

Psychológ Robert Rosenthal, spolu so svojimi kolegami uskutočnil od roku  1968 série výskumov, ktorými sa snažil dokázať, ako očakávania učiteľov ovplyvňujú výkon študentov v škole. Začalo to nevinne, ako bolo zvykom v tej dobe, experimenty sa najprv robili na zvieratách. Rosenthal choval laboratórne krysy špeciálne na meranie inteligencie u týchto zvierat. Meral napríklad to, ako rýchlo sa dokážu krysy dostať z bludiska, ako rýchlo teda nájdu správne riešenie tohto hlavolamu. Krysy rozdelil na dve skupiny. Svojím študentom povedal, že prvá skupina „A“ sú múdre krysy a skupina “B“ sú hlúpe krysy. Tento výber bol samozrejme náhodný a nepravdivý. Rosenthal sledoval, ako sa študenti správajú ku krysám takto označeným. Všimol si, že študenti, ktorí mali na starosti „múdre krysy“ sa im viac venovali, viac od nich očakávali a napokon  aj samotné krysy podávali lepšie výsledky v experimentoch zameraných na meranie inteligencie.

Tento zvláštny jav teda Rosenthal chcel overiť aj na ľuďoch. Musel to samozrejme dobre fingovať, aby  pravý zámer experimentu nebol odhalený. Na začiatku školského roka v jednej škole urobili  s kolegom Jacobsenom tzv „ Harvardský test učenia“, vďaka ktorému údajne zistili, ktorí žiaci sú šikovní a nadaní.  Túto informáciu s označením  niektorých takýchto detí podali psychológovia ich učiteľom. V skutočnosti však mená deti boli vybrané náhodne a boli to priemerní žiaci podľa výsledkov IQ testu. Učitelia to ale nevedeli.  Túto vzorku tvorilo 20% študentov. Rosenthal si robil skryté poznámky z pozorovaní interakcií učiteľov. Všimol si, že učitelia sa k deťom, ktoré boli označené ako šikovné a nadané, vedome aj nevedome správali inak. Častejšie ich vyvolávali, chválili, používali neverbálnu komunikáciu, mimiku a gestiku inak, ako u ostatných detí. Výsledky experimentu boli šokujúce. Tieto deti mali naozaj na konci roka výrazné zlepšenie v prospechu a taktiež vo výkonových testoch a na meranie inteligencie.

Tento jav nazval Pygmalion efekt podľa gréckej mytológie. V príbehu rímskeho básnika Ovídia z jeho básnickej zbierky „Premeny (Metamorfózy)“ bol cyperský umelec Pygmalion, ktorý utvoril nádhernú ženskú sochu, ktorá bola pre neho stelesnením lásky. Pygmalion sa k nej správal ako by bola živá, nosil jej šperky, veril, že socha má vlastnosti, po ktorých u ženy túžil až  tak, že sa do nej zamiloval a prosil bohyňu Afroditu, aby ju oživila. Tá jeho prosbu vypočula a socha napokon ožila a získala vlastnosti, ktoré jej Pygmalion pripisoval. Poučením z tohto príbehu je rovnako ako z Rosenthalových experimentov to, že pokiaľ veríme, že niekto má  určité výnimočné vlastnosti, tak sa takto k nemu aj správame a tým sa samotný človek mení na lepšieho.

 

Každá minca má však dve strany a to, čo platí o pozitívnom, povzbudivom prístupe zvyšujúcom aj motiváciu k zlepšeniu prospechu, to platí ja naopak. Ak máme na niekoho znížené nároky, vnímame ho negatívne, ako menejcenného, nedokonalého, slabého, hlúpeho a takto k nemu aj pristupujeme, tento človek sa podľa toho neskôr začne aj správať. Tento jav sa nazýva Golemov efekt. Slovo „golem“ v hebrejčine znamená nedokonalý, neúplný.

 

Ponaučenie pre rodičov, učiteľov, šéfov zamestnancov, či aj kamarátov a spolužiakov navzájom je, že sa naozaj mnohokrát začneme správať podľa toho, ako k nám iní ľudia pristupujú, ako nás označujú, aj napriek tomu, že prvotne, vo svojom vnútri takýmito nie sme. Preto je veľmi dôležité vážiť svoje slová, hodnotenia, kritiku na adresu druhých ľudí, na adresu vlastných detí, vlastných žiakov. Ak chceme byť všetci spokojní a úspešní je vhodnejšie správať sa rovnocenne a skôr pozitívne voči svojmu okoliu. Platí staré známe „ zmena nášho postoja voči svetu, zmení náš celý svet“ .

 

Zdroje informácií:

https://eduworld.sk/cd/jana-antalova/1705/pygmalionov-a-golemov-efekt-predpovedame-si-buducnost-deti 

https://www.duq.edu/about/centers-and-institutes/center-for-teaching-excellence/teaching-and-learning-at-duquesne/pygmalion

https://www.simplypsychology.org/self-fulfilling-prophecy.html

 

Spracovala: Mgr. Zuzana Rusinová, školská psychologička