„V roku 2022 som sa prihlásila do literárnej súťaže "Pár viet o mojom otcovi". Keďže ja otca nemám, túto súťaž som brala ako výzvu, že sa už konečne cez vety vyrovnám so svojím hnevom voči môjmu otcovi. A samozrejme som mojím dielom chcela poďakovať mojej mame za to všetko čo pre mňa urobila a robí. Ani som netušila, že z tejto celoslovenskej súťaže si odnesiem hneď prvé miesto.
Keďže sa táto súťaž koná každé dva roky, nedúfala som, že v maturitnom ročníku budem mať znovu šancu sa tejto literárnej súťaže zúčastniť. V decembri roku 2023 sa mi ozval pán Pavol Vitko, publicista, novinár a organizátor tejto súťaže, s tým, či by som sa nechcela zúčastniť ako víťazka predchádzajúcej súťaže. Neodmietla som a to už len z toho dôvodu, že som chcela znovu skúsiť šťastie, ale aj pre to, aby som sama zistila, či naozaj viem písať aj o ťažkej téme, ako to bolo tento krát a teda o "Koreňoch mojej hrdosti".
Téma mala byť spracovaná ako publicistický príspevok. Tomu žánru sa veľmi nevenujem, no napriek tomu som to chcela vyskúšať. Bola som veľmi prekvapená, keď mi prišiel email s informáciou, že som sa dostala medzi prvých siedmych výhercov a bola som pozvaná na vyhodnotenie do Bratislavy. Oceňovanie tejto súťaže bolo spojené s oceňovaním laureátov ceny Fra Angelica v Primaciálnom paláci v Zrkadlovej sieni. Napätie sa stupňovalo až dovtedy, kým som nebola vyhlásená po tretie miesto. Nakoniec som si odniesla tento krát druhé miesto, no aj tak som bola hrdá na to, čo dokážem. A touto cestou by som sa chcela poďakovať všetkým organizátorom tejto súťaže za to, že som sa súťaže mohla zúčastniť dva krát a aj úspešne." Žofia Riečanová, žiačka IV. CV
Sme na Žofiu veľmi hrdí a gratulujeme jej.