Domáce násilie

Domáce násilie

Dôležité stránky a kontakty :

 

Hneď v úvode článku uvádzam dôležité kontakty pomoci. Prečo? Pretože, ak by sa Vás táto téma bytostne týkala, týmto spôsobom ich nemusíte hľadať a scrollovať celý článok ,či googliť. Máte ich tu pekne pokope. Na uvedených portáloch sú zverejnené aj miestne, regionálne kontakty pomoci, ak napríklad hľadáte krízové, núdzové bývanie, kým sa postavíte na vlastné nohy. Sú tam uvedené kontakty na  Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, pod ktoré patria aj tzv. „ sociálky“, kam môžete dať cez tento portál aj anonymné podnety na šetrenie, ak ste sa o nejakom type násilia dozvedeli a chcete danému človeku, či deťom pomôcť.

 

A teraz už prejdeme k tomu, čo násilie je a čo násilie nie je.

Pre všetkých do 18 rokov odporúčam, aby si prečítali Dohovor o právach dieťaťa, vďaka ktorému spoznáte svoje skutočné práva, ktoré majú byť napĺňané a chránené štátom, no i vlastnou rodinou, v ktorej vyrastáte, nájdete ho napríklad aj na prvom uvedenom portáli v tomto linku https://detstvobeznasilia.gov.sk/wp-content/uploads/2018/05/CRC_sk-1.pdf .

 

Násilie je správanie, ktorým sa  úmyselne ohrozuje alebo ubližuje druhému človeku.

 

Príklady násilia (prevzaté z webu destvobeznasilia.gov.sk) :

• Keď ťa niekto bije, fackuje, kope, škrtí, alebo ti inak spôsobuje fyzickú bolesť.
• Keď ťa niekto ponižuje, zosmiešňuje, uráža, šikanuje, vyhráža sa ti (aj na internete, či cez sms ).
• Keď sa ťa niekto dotýka na intímnych miestach bez tvojho súhlasu, núti ťa tieto miesta odhaľovať a nahráva si ťa alebo fotí, núti ťa, aby si sa dotýkal/a niekoho iného na intímnych miestach alebo ťa núti pozerať sa na cudziu nahotu.
• Keď trpíš hladom, dospelí neprejavujú o teba záujem, ignorujú ťa, nechávajú ťa často samého/samú bez dozoru.
• Keď musíš ťažko alebo bolestivo pracovať.
• Keď ťa niekto proti tvojej vôli a bez vedomia tvojich rodičov núti zdržiavať sa na nejakom mieste.
• Keď ťa niekto núti piť alkohol, fajčiť cigarety alebo užívať drogy.
• Keď máš strach, pretože niekto z tvojich blízkych je obeťou násilia.

Násilie NIE JE

• plnenie školských povinností (napr. chodenie do školy, robenie si úloh),
• keď ťa v škole pokarhajú za nevhodné správanie,
• pomáhanie doma (napr. upratovanie svojej izby, nakupovanie, vynášanie smetí…) a dodržiavanie stanovených pravidiel – práca, ktorú doma vykonávaš však nesmie ohrozovať tvoje zdravie, prípadne ohroziť plnenie tvojich školských povinností,
• keď ťa rodičia alebo iní dospelí, ktorí sa o teba starajú, potrestajú za nevhodné správanie, nedodržiavanie stanovených pravidiel alebo neplnenie školských povinností (napr. pokarhaním, zákazom hrania na PC, “zarachom” alebo takým trestom, ktorý neohrozí tvoj fyzický, či duševný vývin),
• vyšetrenie u lekára, aj keď je niekedy bolestivé (rodičia alebo iní dospelí, ktorí sa o teba starajú, ťa možno nútia robiť aj iné veci, ktoré sú dobré pre tvoje zdravie, napr. chodiť skoro spať, jesť veľa ovocia a zeleniny alebo umývať si zuby – ani to nie je násilie),
• keď nedostaneš nejakú hračku alebo niečo, čo veľmi chceš. Neznamená to ani, že rodičia alebo dospelí, ktorí sa o teba starajú, ťa nemajú radi. Niekedy je však potrebné šetriť peniaze na iné veci.

Rovnako ako dospelí, aj deti majú svoje práva a povinnosti (napr. chodiť do školy). Po dosiahnutí 18. roku života budeš za presadzovanie svojich práv a dodržiavanie povinností zodpovedný hlavne ty sám/sama. Dovtedy však za teba a tvoje správanie nesú zodpovednosť aj tvoji rodičia. Veľa z vecí, ktoré robia pre tvoju ochranu pochopíš, až keď aj ty budeš rodičom. Rodičia majú právo ťa usmerňovať. To, že sa ti spôsob, akým ťa vychovávajú, nepáči, neznamená, že je zlý. Ak sa správaš nevhodne (napr. ohrozuješ svoje zdravie, nechodíš do školy, ubližuješ svojim súrodencom alebo iným deťom, nechodíš domov v dohodnutý čas a nerobíš si úlohy…), rodičia môžu byť na teba prísni, ale zároveň musia byť spravodliví. Rodičia ti za žiadnych okolností nesmú spôsobovať fyzické alebo psychické utrpenie alebo ohroziť tvoj život, zdravie a vývoj.

Násilie môže mať rôzne formy, či druhy.

Uvádzam preto túto kategorizáciu aj s príkladom, čo to vlastne znamená:

• Fyzické- fyzický útok, bitka, škrtenie, facka, ohrozovanie rôznymi predmetmi, odopieranie jedla, či spánku...
• Psychické-  obmedzovanie slobody a kontaktov, ponižovanie, urážky, klamstvá, obviňovanie, zastrašovanie, zľahčovanie, sústavné kritizovanie....
• Sexuálne- nútenie k intímnym dotykom, či sledovanie nahoty bez tvojho súhlasu, znásilnenie, obchytkávanie....
• Ekonomické – v rodine neprispievanie partnerom do spoločného rozpočtu rodiny, obmedzenie prístupu k spoločnému účtu, odmietnutie podieľať sa finančne na starostlivosti o deti, na výživnom...
• Zanedbávanie – nezáujem dospelej osoby o dieťa, o ktoré sa má starať, nedáva najavo, že ho má rád/ rada, chýbajúce objatia, povzbudenie, hygiena, oblečenie, pomôcky do školy, jedlo, spánok....
• Šikanovanie-  fyzické a psychické násilie v škole, ktorého cieľom je uškodiť druhej osobe, charakteristické je opakovaním sa a stupňovaním jedným agresorom alebo skupinou voči konkrétnemu žiakovi, ktorý sa nejako odlišuje. Častá je následná izolácia žiaka, ktorý je obeťou.
• Kyberšikanovanie­ – šikana cez sociálne siete, či smsky, telefonáty, maily, poštu....adresát môže byť známy ale aj anonymný

 

Dopady akéhokoľvek druhu násilia môžu byť nezvrátiteľné a ovplyvňujú väčšinu vývoja a celkovo života človeka, ktorý sa stal obeťou. Ak sa bavíme o „domácom násilí“, je to preto, že rôznych druhov a foriem násilia sa väčšinou dopúšťajú práve blízke osoby obetí násilia.

U detí je známy SYNDRÓM CAN (Child Abused and Neglected – dieťa zanedbávané a zneužívané). Prejavuje sa na fyzickej, psychickej a behaviorálnej úrovni.

• Ak si teda všimneme niečo podozrivé v správaní (behaviorálne prejavy), niečo atypické, je na mieste citlivo sa dieťaťa opýtať, či je v poriadku a či sa nechce dôverne porozprávať o tom, čo sa deje. Je nesmierne dôležité vytvoriť atmosféru bezpečia a dôvery na to, aby sa nám niekto s tým, čo doma zažíva vôbec zveril a aby sme ho mohli pomôcť chrániť. No, tiež je dôležité byť úprimní a povedať pravdivo dieťaťu, čo sa bude diať ďalej, oceňovať ho za odvahu zveriť sa a podržať ho, aby vedelo, že pomoc existuje.
• Fyzické symptómy sú pozorovateľné najľahšie, avšak ,ak je dieťa zanedbávané alebo zneužívané, tak tieto symptómy môže vedome a chcene skrývať. Ide napríklad o rôzne modriny, rany, podliatiny, popáleniny na rôznych častiach tela, ktoré samo dieťa nevie vysvetliť alebo jeho vysvetlenie nie je veľmi pravdepodobné.
• Medzi psychické alebo duševné príznaky toho, že dieťaťu je ubližované patria napríklad neprimerané úľakové reakcie, neistota, nedôvera, veľmi nízke sebavedomie,  časté sebaobviňovanie , neochota sa prezliekať v šatni so spolužiakmi, či prílišná agresivita a naoko manifestácia svojej nadradenosti, strach ísť domov, či strach ísť na kontrolu k lekárovi a podobne.  Dieťa sa môže snažiť prílišne o to, aby sa ostatným zapáčilo, často sa môže podriaďovať a chcieť druhým vyhovieť, či môže utekať z domu a mať depresívne symptómy. Rizikom u takýchto detí, hlavne v dospievajúcom veku je možné sebaubližovanie si a samovražedné myšlienky, či konanie.

Pre mnohých ľudí je nepochopiteľné to, že obeť dlhé roky ostáva s agresorom. Mnohé týrané ženy zakaždým akoby odpúšťajú mužom, ktorí im ubližujú, dávajú vždy novú a novú šancu a živia v sebe nádej, že sa to zlepší, alebo daný problém bagatelizujú ako niečo, čo „nie je až také zlé“. Tiež na nich platí, že sa častokrát obviňujú za to, že ho „vyprovokovali“ a vlastne si bitku alebo urážky „zaslúžili“. Dávam tieto slová do úvodzoviek, pretože tieto presvedčenia sú iracionálne. No, ak sú nám  dlhodobo vštepované, tak si ich môžeme zvnútorniť a myslieť si o nich, že sú pravdivé. Za svoje skutky nesieme zodpovednosť my sami. Čiže, ak sa niekto rozhodne nás zbiť alebo ponižovať, lebo napríklad nebolo navarené, upratané alebo niečo nebolo podľa jeho predstáv, či si ešte nebodaj aj vypil, tak to nie je naša vina, že bol agresívny, ale jeho vina, jeho reakcia, jeho zodpovednosť.

CYKLUS NÁSILIA

V domácom násilí sa dá odpozorovať tento cyklus, ktorý sa neustále opakuje. Možno v rôznych časových sledoch, ale tieto fázy stále nastanú. Obdobie  násilia, odprosovania, odpúšťania....Vyzerá to asi takto :

• 1. vystupňovanie napätia - neustále kritizovanie, nadávanie, vyhrážanie.
• 2. samotný akt násilia - fyzické napadnutie, sexuálne zneužitie, psychický nátlak, ktorý má za cieľ nás pokoriť či donútiť správať sa tak, ako si násilník praje.
• 3. ospravedlnenie, zvaľovanie viny na ostatných - ospravedlnenie za napadnutie, darčeky na uzmierenie, sľuby, že sa nič podobné už nebude opakovať, či obviňovanie partnerky, že za napadnutie môže vlastne ona, alebo, že bol vinník alkohol alebo čokoľvek / ktokoľvek iný, než sám agresor.

Tieto tri obdobia sa v násilnom vzťahu neustále opakujú  a láska, nádej a strach neustále sťažujú ukončenie vzťahu:

• láska k partnerovi, pocit, že vzťah má i svoje dobré stránky;
• nádej, že sa partner zmení;
• strach, že sa vyhrážky zabitím stanú skutočnosťou, ak odíde. Strach z osamostatnenia, strach z toho, že to nezvládne, že sa nedokáže sama postarať o seba a deti....

 

Odporúčanie pre deti

Riešenia násilia si väčšinou vyžaduje plánovanie, premyslenie krokov záchrany, aby to nebol nedomyslený pudový krok, ktorý by situáciu mohol zhoršiť.

Faktom je, že páchateľom je väčšinou niekto, koho poznáte, svoje konanie taktiež plánuje, nekoná nepremyslene. Takmer všetci páchatelia zneužívajú svoje obete opakovane

PRETO, ak si v situácii ohrozenia:

-skús újsť, kričať, fyzicky sa brániť, udržiavaj bezpečnú vzdialenosť od páchateľa, nauč sa hovoriť nie, vyhľadaj dospelého, ktorému sa zdôveríš a pomôže ti, ohláste to polícii .

NEMLČTE ak viete, že sa to niekomu deje. Tým podporujete to, aby sa to dialo aj naďalej.

 

Odporúčania pre týrané ženy

                Ak dospejete k rozhodnutiu, že násilie nebudete ďalej znášať

1. Keď vás partner napadne, nechajte si vystaviť lekárske potvrdenie. Neskôr budete musieť dokazovať, čo sa stalo.
2. Zistite si, kam sa môžete obrátiť so žiadosťou o pomoc (organizácia, poradňa, oddelenie starostlivosti o dieťa, vaši rodičia, priatelia).
3. Dajte si pozor, komu poviete o svojom plánovanom odchode a budúcom mieste vášho pobytu. Niekto by mohol informovať vášho partnera.
4. Rozmyslite si, čo o odchode poviete deťom (je treba brať do úvahy ich vek). Nikdy pred deťmi nekritizujte ich otca.
5. Nehanbite sa za domáce násilie - nie ste zodpovedná za správanie niekoho iného.
6. Uvedomte si, že i vy máte šancu vytvoriť s niekým dobrý vzťah.
7. Ak vás partner ohrozuje napadnutím alebo vás už napadol, tak privolajte políciu. Policajti majú právo partnera vykázať z domácnosti a dať mu zákaz vstupu až na 10 dní od vykázania  ( § 27a, Zákon o policajnom zbore č. 171/1993 Z.z.)

 

        Ak sa rozhodnete od násilníckeho partnera odísť, nezabudnite si vziať so sebou:

• občiansky preukaz;
• rodný list váš a vašich detí
• zdravotný preukaz;
• školské a zdravotné záznamy vašich detí;
• peniaze, vkladné knižky, doklady o sporení a poistení;
• doklady, ktoré môžu preukázať váš podiel na spoločnom majetku (dekrét na byt a pod.);
• vaše cenné veci;
• osobné veci, obľúbené hračky detí;
• lieky, ktoré vy alebo deti užívate;
• adresár zo základnými adresami, telefónne čísla, vizitky.
• Ak nie  ste  priamo  v ohrození života,  neodchádzajte bez detí, neskôr by mohlo byť pre vás veľmi ťažké  deti získať.
• Oblečenie nie je podstatné, v krízových centrách ho majú habadej, vedia vám s tým pomôcť.
• Vypnite si mobil, majte náhradnú simku, alebo sa zbavte tej, ktorú máte, aby vás partner nemohol vystopovať cez operátora .

 

 Spracovala: Mgr. Zuzana Rusinová, školská psychologička a výchovná poradkyňa