• „Ideál krásy“ , alebo „kde vznikajú problémy s jedením (PPP)“

        • „Ideál krásy“ , alebo „kde vznikajú problémy s jedením (PPP)“

          Ďakujem, nemám hlad...“

          „Musím schudnúť...“

          „Som tučná/ý...“

          „Neznášam svoje telo !“

          Okrem zmeny výzoru, zvykov, či obmedzenia spoločenských kontaktov a zjavných perfekcionistických rysov,  sa aj tieto vety veľmi často spájajú s problémom, ktorý môže narásť do obrovských a mnohokrát už nezvrátiteľných rozmerov.  Určite pri nich treba zbystriť pozornosť. Bavíme sa o možných poruchách príjmu potravy.

           

          F50 Poruchy príjmu potravy (PPP)

          Týmto  názvom spoločne označujeme poruchy ako je napríklad mentálna anorexia, mentálna bulímia, záchvatové prejedanie sa a zvracanie, či bigorexia.

          Čo tieto diagnózy znamenajú a čím sa líšia?

           

          Mentálna anorexia – psychosomatické ochorenie. Postihuje hlavne dievčatá a ženy, no môžu ňou trpieť aj chlapci . Charakterizuje ju strach z tučnoty a priberania, odmietanie jedla, či normálnej telesnej váhy. Typickým znakom je tiež skreslené vnímanie seba, svojho tela, rôzne diéty, či zneužívanie liekov za účelom rýchlej straty hmotnosti. Ľudia trpiaci mentálnou anorexiou na seba mávajú prehnané, až perfekcionistické požiadavky, sledujú si kalorický príjem, veľmi radi varia, či starajú sa o druhých. Sami však zjedia skutočne málo. Najčastejšie sa táto porucha rozvíja od veku 13-14 rokov alebo 17-18 rokov, no existujú aj mladšie výnimky, cca okolo 11 rokov života až po 35 rokov. Hmotnosť býva podpriemerná alebo až extrémne nízka, no aj napriek tomu snaha chudnúť pokračuje. Najzávažnejším dôsledkom mentálnej anorexie je veľmi vysoké percento úmrtnosti ľudí, ktorí touto poruchou trpia (3-18 %)

          Mentálna bulímia- môže byť pokračovaním mentálnej anorexie, alebo sa vyskytne sama o sebe. Je charakteristická záchvatovým prejedaním veľkého množstva jedla a následným zvracaním alebo inou kompenzáciou (hladovka, nadmerné cvičenie, užitie laxatív). Hmotnosť je pri nej zväčša normálna alebo na spodnej hranici normy, o to ťažšie sa dá  odpozorovať, ak sa to u niekoho deje. Taktiež je tu strach z nadváhy, neustála potreba zaoberať sa jedlom a hmotnosťou.

          U oboch vyššie spomenutých ochorení sa mladí ľudia snažia získať pocit moci a kontroly. Postupne sa však tieto snahy stávajú hlavnou náplňou ich života a všetko ostatné ide bokom.

          Takéto poruchy sú zvyčajne prejavom iných emočných problémov, ktoré však mladí ľudia nevedia zvládať inak. Fázy anorexie a bulímie sa môžu aj striedať.

          Bigorexia- niekedy sa označuje aj reverzná anorexia, či svalová dysmorfia. Hlavným znakom je presvedčenie, že telo nie je dosť svalnaté. Vyskytuje sa poväčšine u mužov, ktorí vo fitnes dvíhajú závažia, no aj u žien kulturistiek. Ľudia trpiaci touto chorobou majú taktiež skreslené sebavnímanie a myšlienkou na to, že ich telo nie je dostatočne svalnaté strávia viac než 5 hodín denne. U týchto ľudí môžeme pozorovať prehnaný narcizmus, obsesívne správanie, či asketizmus. Taktiež obmedzujú kontakty, aby sa mohli venovať tréningovému plánu, mávajú úzkosti, používajú výživové doplnky na zvýšenie nárastu svalovej hmoty, anabolické steroidy, dodržiavajú bielkovinové diéty s minimálnym obsahom tukovod tréningu ich neodradí ani zranenie, či ochorenie, no so svojím vzhľadom nikdy nie sú dosť spokojní. Naproti anorexiii a bulímii tu nie je strach z tučnosti, ale skôr posadnutosť vlastnou postavou a svalmi. Stávajú sa doslovne otrokmi svojich svalov. Táto porucha sa začína vyskytovať vo veku 18-20 rokov.

           

          U všetkých z týchto troch porúch môžeme nájsť tieto spoločné znaky :

          • túžba po pozornosti, ocenení,
          • narcizmus ,
          • nadmerné zaoberanie sa svojím telom,
          • obsesívno-kompulzívne správanie,
          • perfekcionizmus.

           

          Príčinami vzniku týchto porúch sú však väčšinou viaceré faktory. Sú teda multifaktoriálne podmienené. Môžu sa rozvinúť najmä v čase dospievania, vplyvom genetiky ale aj prostredia, či už je to neprijatie vrstovníkmi alebo traumatizujúce zážitky v rodine potláčanie ťažkých emócií. Môže za to tiež naša spoločnosť a tlak z médií na „dokonalú postavu“, kde sa štíhlosť propaguje ako ideál a ako cesta k úspechu. Rizikovou oblasťou môžu byť tiež športy, ako gymnastika, atletika  či tance ako balet a modeling v tak mladom veku.

           

          Dopadov na zdravie a život človeka je pri týchto poruchách taktiež mnoho. Pri jedení a zvracaní sa poškodzuje napríklad zubná sklovina, rozleptáva sa sliznica pažeráka, ktorý môže týmto spôsobom aj prasknúť a spôsobiť smrť. Okrem úbytku na váhe ubúda aj mozgové tkanivo, či svalstvo a u dievčat môže dôjsť k zastaveniu puberty, či strate menštruácie a neplodnosti. Bez tukov dochádza tiež ku kožným problémom a vzniká akoby až starecký vzhľad u mladých ľudí, ktorí celkovo slabnú. U bigorektikov dochádza paradoxne k poškodeniu pôvodnej svaloviny a opotrebovaniu kĺbov, zaťažovaniu obličiek a pečene nadmerným príjmom bielkovín a patologickej únave.

          Z psychických dopadov je to osamelosť, izolácia, rozpad vzťahov, či strata práce , strata kritickosti k neprimeraným telesným zmenám, nedôvera v seba i ostatným, vzťahovačnosť,  časté  depresie, úzkosti, pocity vina a hanby,  sebapoškodzovanie a v konečnom dôsledku až smrť.

           

          Čo ale s tým? Ako sa  dá vyliečiť?

          Už len z toho, ako si o tom čítame, nám musí byť jasné, že liečba porúch príjmu potravy nie je jednoduchá a ani krátkodobá. Častokrát ide doslovne o záchranu života človeka, ktorý takýmito poruchami trpí. Liečba je náročná , nie len pre pacienta ale aj pre jeho okolie a tím vyškolených  odborníkov. Pri rozvinutom ochorení je nutná hospitalizácia pacienta (2-3 mesačná), ak je to ešte len v počiatkoch, tak je indikovaná ambulantná starostlivosť, psychoterapie i farmaká. Úspešnosť liečby však závisí vo veľkej miere od motivácie pacientov, čo je často práve ten kameň úrazu, pre ktorý sa choroba môže rozvinúť do fatálnych dôsledkov. Pacient sám si neuvedomuje, že má problém lebo má skreslené vnímanie seba. Laická pomoc v týchto prípadoch býva nedostačivá a ochorenie sa tým taktiež predlžuje.

           

          Odporúčania pre rodičov

          Na začiatku liečby je veľmi dôležité sa s tým niekomu zdôveriť, nebáť sa požiadať o pomoc, nenechávať si toto „tajomstvo“ len pre seba.  Ak rodič spozoruje na svojom dieťati, že príliš schudlo alebo má spomínané emočné problémy, potláča, čo sa v ňom odohráva, má perfekcionistické sklony, vyhýba sa jedlu v spoločnosti, stráca záujem o svoje hobby, krúžky i kamarátov, je

          tak ich otvorene a citlivo pomenujte, vyjadrite mu svoje obavy o neho. Buďte však opatrní, nehovorte priamo o diagnóze, pretože sa dieťa môže rýchlo pred vami zavrieť.

          Ak odmietne pomoc, nerobte nátlak. Akékoľvek prosby, či presviedčanie budú neúčinné.

          Ak ste ale aj naďalej presvedčení, že u dotyčného sa môže jednať o poruchu príjmu potravy, poraďte sa so psychológom o možnom vhodnom postupe.

          Prvou kontaktnou osobou, ak dieťa alebo mladý človek súhlasí s liečbou bude obvodný lekár, ktorý vypíše odporúčanie pre špeciálne vyšetrenie u psychiatra, či klinického psychológa.

           

          Ďalšie možnosti a kontakty pomoci

          Na Slovensku sa na poruchy príjmu potravy špecializuje Občianske združenie Anabell http://anabell.sk/, ktoré sídli v Žiline , taktiež O.Z. Chuť žiť, z Dolného Kubína, pričom na stránke majú aj  orientačný test stravovacích návykov , ktorý dokáže vyhodnotiť Vašu mieru rizika pri týchto ochoreniach  https://chutzit.sk/pre-studentov/  , no i v nemocniciach sú oddelenia na liečbu porúch príjmu potravy.

           

          Liga za duševné zdravie tiež uvádza tieto linky pomoci:

          Linka dôvery NEZÁBUDKA – 0800 800 566, nonstop, bezplatná, anonymná + online poradňa  http://linkanezabudka.sk/

          Linky pre deti a mládež:

          116 111- LDI nonstop, bezplatne, anonymne

          0907 401 749 – LDD, v pracovné dni od 14tej do 20:00

          www.ipcko.sk – internetové psychologické poradenstvo pre mladých (chatové, mailové), od 7:00 do polnoci, anonymne, bezplatne, možnosť využiť kontaktné služby v Bratislave

          055 622 23 23 – všeobecná linka dôvery Košice

          051 7731 000 – všeobecná linka dôvery Prešov, pracovné dni od 7:00 do 15:00, v piatok do 14:30

           

           

          Použité zdroje :

          https://chutzit.sk/vseobecne-informacie/

          http://www.solen.sk/pdf/ea25d97ab63d359635b900fb2dd38198.pdf

          https://is.muni.cz/th/wmxyu/Bigorexia_finale.txt

          http://www.cpppap.svsbb.sk/download/metmat/potrava.pdf

          https://www.dusevnezdravie.sk/poruchy-prijmu-stravy/

           

           

          Spracovala: Mgr. Zuzana Rusinová, školská psychologička